Chcela by som priblížiť situáciu týkajúcu sa týrania zvierat na Slovensku ale aj v zahraničí. Vo veľa prípadoch nie je spôsob chovu zvierat legálny a porušujú sa zákony a pravidlá na každom rohu. Prečo je to tak ? Kto im dáva povolenie robiť to, čo robia?
Ľudia dochádzajú do kontaktu s týraním zvierat veľa krát bez toho aby sa len pozastavili nad faktom ako je to možné? Ako je možné, že si stále viem kúpiť pravý kožuch, že stále jem mäso, či vajcia, ktoré sú z bitúnkov, kde zvieratá žijú v klietkach, bez očí, rúk či iných častí končatín. Ako je možné, že v niektorých krajinách stále nezakázali testy na zvieratách? Čo sme to za monštrá, že takéto niečo dovolíme? Ako môžu niektorí ľudia spávať. Veľa- krát sa stáva, že ľudia dokonca ani nemajú záujem vedieť o tejto problematike niečo viac, že odvracajú pohľady alebo menia témy. Je to správne ? Nemal by mať každý prehľad o tom ako sa zaobchádza so živými stvoreniami na tomto svete? Prečo je to tak ? Prečo sa každý stavia k tejto téme chrbtom? Prečo je len tak málo jedincov, ktorí sa o to zaujímajú. Preto chcem o tom písať, aby som priblížila svetu aktuálnu situáciu na Slovensku ale aj v zahraničí. Ako to celé vlastne funguje. Definícia zákona o týraní zvierat na SR:
(1) Kto
a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo
c) utýra zviera,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na viacerých zvieratách,
b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti,
c) na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
Aké sú stavy na Slovensku? Bratislava - Prípady týrania zvierat, prípadne ich utýranie na smrť, nie sú na Slovensku zriedkavé. Sloboda zvierat v roku 2015 zaznamenala vyše sto hlásení takýchto činov, za prvých deväť mesiacov a v roku 2016 to bolo už 83 hlásení. Tieto čísla sú však len zlomkom skutočných prípadov. V posledných rokoch zarezonovali správy, keď skupiny mladých ľudí upálili mačku. Prvý sa stal v Stropkove, kde dvaja chlapci priviazali mačku o futbalovú bránu a zapálili ju. Celé si to nahrali na mobilný telefón. Je toto normálne? Zaslúži si vôbec takýto človek dýchať ten istý vzduch ako my ostatní? Podobná udalosť sa stala v Pravenci neďaleko Prievidze, kde mladíci podpálili debničku s mačkou. Časté sú však aj prípady týrania psov ich majiteľmi, ktorí ich nechajú hladovať, žrať vlastné výkaly a držia ich v krutých podmienkach. Veľa sa písalo o tom, ako sa Slovensko dočkalo významnej legislatívnej zmeny zameranej na ochranu zvierat. Zmenila sa definícia zvieraťa v zákone , známa aj ako zákon "zviera nie je vec". Zoznam zmien sa týka aj cirkusov. Je to riešenie? Zmení sa niečo ? Nemusíme sa najprv zmeniť my alebo prijať naozaj prísne tresty za tieto ohavné činy? Za týranie zvierat na Slovensku od roku 2010 bolo vo väzení šesť ľudí. V minulom roku bolo odsúdených deväť ľudí, vo väzení ale neskončil nikto. Útulky a občianske združenia na pomoc zvieratám sa však vo svojej praxi stále stretávajú s množstvom týraných a zanedbaných zvierat. Za zanedbanie starostlivosti o zvieratá, čiže katastrofálnu podvýživu alebo neriešený žalostný zdravotný stav, zatiaľ nebol odsúdený nikto. Je toto normálne ? Je horší trestný čin požitie návykových látok ako týranie živého stvorenie. Nad týmto sa mi pozastavuje rozum. Kto určil takéto zákony? Prichádzam s číslami s ktorých Vám bude zle.
Ďalším kritickým bodom je testovanie na zvieratách. Globálny zákaz testovania kozmetiky na zvieratách by mal podľa poslancov nadobudnúť účinnosť v roku 2023. Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra z marca 2016 približne 89 % občanov EÚ súhlasí s tým, aby Únia zvyšovala medzinárodnú informovanosť o význame dobrých životných podmienok zvierat. Až 90 % občanov Únie sa zhoduje v tom, že je dôležité zaviesť prísne, celosvetovo uznávané normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Zmení sa vôbec niekedy niečo? Majú tieto medzinárodné zasadnutia vôbec nejaký zmysel keď sme sa za tie roky skoro nikam neposunuli?! Prečo sa tvárime, že sme neskutočne vyspelí, že napredujeme vpred, používame najnovšie technológie a nedokážeme za tie roky zmeniť tie najhlavnejšie zákony, to najhlavnejšie čo tu máme a to sú životy iných bytostí. Humánnosť sa z ľudí vytráca a mám strach, že príde ten moment a už nebude cesty späť. Už nedostaneme druhú šancu, pretože sme ich mali až nadmerne veľa.
Každý by mal začať od seba. Zamyslieť sa nad tým čo viem ja osobne urobiť preto, aby som zlepšil/a túto spoločnosť v otázke týrania zvierat. Ľudia by sa mali viac zaujímať o fakty, o to, čo sa deje a bez nášho pričinenia sa diať neprestane. Ľudská hlúposť je nekonečná, ale nádej zomiera posledná a verím, že nájdeme tu silu a budeme bojovať proti takýmto ohavným činom a že tí, ktorí sa previnili budú potrestaní tak, aby na to nikdy nezabudli.
